Pred dvoma rokmi som bol na jednom workshope. Bolo nás tam asi osem. Sedeli sme v kruhu a boli sme si rovnocenní. Dostali sme nejakú skupinovú úlohu, už si presne nepamätám akú. Ale pamätám si, ako sme na seba pozerali. Každý z nás čakal, že sa vedenia chopí niekto druhý. Lenže nikto taký sa nenašiel. Stratili sme možno minútu-dve len na tom, že sme na seba pozerali. A prečo vlastne? Nikto z nás na seba nechcel vziať líderskú rolu.
My sme tí, na ktorých sme čakali.
Je to prirodzené. Líder na seba berie pozornosť, do istej miery aj zodpovednosť za tím. Nie je veľa ľudí, ktorí by do takejto roly šli dobrovoľne. V ten deň sa ale niečo vo mne zmenilo. Povedal som si, že sa už nikdy viac nechcem v takejto situácii ocitnúť. Odvtedy na seba preberám líderské roly čoraz častejšie. A viete čo? Zvykol som si. Stal sa zo mňa odolnejší človek. Nebojím sa takúto rolu zobrať, pretože viem, že bez ohľadu na výsledok sa svoju prácu snažím robiť najlepšie ako viem. Chyby sa stávajú, sú súčasťou procesu. To podstatné však je, ako rýchlo sa dokážem spamätať a kráčať ďalej. Úspech časom zaručene príde.
V našom rečníckom klube Toastmasters Košice sme počas februára a marca skúšali experimenty, ktoré by prilákali nových členov. Je koniec marca, čaká nás posledné takéto stretnutie. Ale už teraz viem vyhodnotiť, že experiment nevyšiel. Áno, mali sme hostí. Prišli, naše stretnutie ich nadchlo, ale už sme o nich viac nepočuli. Nezískali sme ani jedného nového člena. Začal som sa zamýšľať, prečo?
Odkedy vediem ľudí, stáva sa zo mňa tak trochu aj psychológ. Myslím si, že odpoveď poznám. Ešte vám ju však neprezradím. Začnem tým, že vám poviem tri reálne príbehy ľudí, ktorí ma oslovili.
Tri príbehy
Raz bol na našom stretnutí istý Viktor. Pamätám si ho, lebo po skončení stretnutia sa väčšina ľudí rýchlo odpojila. Ostali sme tam len traja — ja, Lenka Tarábková zo žilinského klubu a on. Pár mesiacov som o ňom vôbec nepočul, no nedávno sa mi ozval. Spomenul si na naše občianske združenie a zaujímalo ho, či by sme mu vedeli spraviť školenie, hoci aj platené, kde by sme ho naučili prekonať strach z rečnenia... Povedal som mu, že naučiť sa tieto veci je dlhodobý proces a najlepšie urobí, keď sa k nám príde opäť pozrieť na stretnutie. Neprišiel. Nemyslím si však, že zázračne svoj problém prekonal.
Moje videovizitky zaujali aj jednu moju známu, ktorá sa k nám bola na stretnutie pozrieť. Pôsobila placho, ale páčilo sa mi na nej, že keď už sme ju vyzvali, dokázala svoje myšlienky povedať. Neskôr som jej napísal cez chat. Chcel som vedieť, čo si myslí o Toastmasters a či neuvažuje pridať sa k nám. Podľa nej sme boli už akoby z inej ligy. Pripadalo jej, že sa k nám vôbec nehodí. Podobne ako Viktor, aj ona má strach z rečnenia. Rozlúčili sme sa s tým, že to predsa len s nami skúsi a začne k nám chodiť od marca. Nezačala.
Tretí príbeh sa týka bývalého člena klubu, Kamila. Poznám sa s ním úplne odinakiaľ. Vôbec som netušil, že nás spája klub Toastmasters Košice. Pravidelne si píšeme a tak viem, že uvažoval o tom, že sa do klubu opäť pridá. Niekoľkokrát som ho pozýval, nech príde na niektoré zo stretnutí. Vždy mal však nejakú výhovorku.
Takých je väčšina...
Takýchto príbehov by som našiel ešte mnoho. Teraz vám už môžem zodpovedať, prečo si myslím, že sme nezískali žiadného nového člena v klube, napriek enormnej snahe. Myslím si, že väčšina ľudí chce byť vedená, nie viesť. Ak už na nejaké online podujatie prídu, ide väčšinou o webináre, kde sa pripoja, pasívne počúvajú rečníka hodinku-dve, niektorí sa možno prekonajú a položia otázku a svoj deň zakončia s pocitom, že aký produktívny bol.
V našom klube stretnutia fungujú inak. Nerobíme webináre. Rečniť sa učíme neustálym precvičovaním. Rastieme a padáme, ale nevzdávame to. Keď k nám prídete, tak vidíte, že každý z nás má na stretnutí nejakú rolu, častokrát aj viac. Na pódiu sa striedame. A myslím si, že práve toho sa hostia boja. Že príde rad aj na nich. A že to nebude len také to stretnutie, kde si odsedia hodinku, niekoho si vypočujú a pôjdú spokojne domov.
Hľadáme lídrov
V týždni sme mali poradu a jednohlasne sme sa zhodli na tom, kto sme a koho k sebe hľadáme. Kedysi boli v Toastmasters Košice rôzni členovia. Niektorí tam chodili kvôli zábave a priateľom, iní preto, že sa chceli niečo naučiť. Časom však ľudia poodchádzali a ostali sme tam len my, ktorí na sebe chceme pracovať. Už som to písal viackrát: páčia sa mi ľudia, ktorí sami idú za svojimi cieľmi. Takým vždy rád pomôžem.
Viete však, čo je problém? Takýchto ľudí je ako šafranu. Trúfam si povedať, že ich bude menej ako päť percent. A potom existuje väčšia skupina, ktorej sa naše aktivity síce pozdávajú, ale nedokážu prekonať tú počiatočnú bariéru. Rád by som pomáhal aj takým.
Aký život chceme žiť?
Keď sa nad tým zamyslím, tak existujú tri skupiny ľudí:
- Takí, ktorí žijú život podľa svojich predstáv
- Takí, ktorí nežijú ideálny život, ale nič s tým nerobia
- Takí, ktorí nežijú ideálny život, ale snažia sa to zmeniť
V ktorej skupine ste vy? Ja sa priznám, že som v tej poslednej. Odkedy podnikám, môj život začína smerovať tam, kam chcem, ale ešte to nie je ono. Mám však predstavu a pomaličky za ňou idem.
Ak ste v prvej skupine a žijete život vašich snov, gratulujem vám. Užívajte si ho. Myslím si však, že väčšina z vás sa nachádza v druhej skupine. Svoj život berieme ako niečo, čo nemáme úplne pod kontrolou a preto rezignujeme. Rád by som oslovil práve vás. Nerezignujte, ale poďte hľadať spôsob, ako to zmeniť.
Existuje niekoľko vecí, ktoré vám v tom pomôžu. V prvom rade zoberte zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Veľa vecí ide mimo vás a nemôžete ich ovplyvniť, ale hľadajte spôsoby, ako ovplyvniť to, čo môžete. Zavrú vám obchod kvôli korone? Čo tak rozbehnúť online podnikanie?
Nebojte sa chýb. Chyby berte ako súčasť procesu. Naučte sa ich prijať. Každú chybu vyhodnoťte, otraste sa a choďte ďalej.
Snažte sa k istým veciam pristupovať menej emočne. Viem, niekedy je to ťažké. Mne sa osvedčilo dopriať si pár dní odstup. Väčšinou sa mi myšlienky za ten čas utriedia a dokážem robiť racionálne rozhodnutia.
Všetky tieto veci vás učia byť odolnými. Ak prijímate chyby ako súčasť vášho bytia, viete ich spracovať a nebojíte sa ísť do rizika, postupom času vás nič nezastaví a môžete mať život, aký chcete mať.
Vráťme sa teraz k tým trom príbehom. Všetci traja moji známi mali nejaký blok, ktorý im bránil ísť ďalej. Napadajú mi len dve možnosti: buď tí ľudia po zmene v skutočnosti netúžia a líderstvo prípadne rečníctvo berú len ako niečo, čo je fajn mať vo svojom životopise, alebo po zmene naozaj úprimne túžia, ale nedokážu prejsť cez tie prekážky, ktoré som spomínal.
Skratky neexistujú. Potrebujete makať!
Pre všetkých z vás, ktorí chcete, len neviete ako, mám dobré správy. Pomôžu vám ľudia okolo vás. Častokrát je prvým krokom len to, že im napíšete alebo prídete na nejaké online stretnutie a odhodláte sa pýtať. Ak potrebujete čas, doprajte si ho. Ale nenaťahujte to príliš dlho.
Pomôžeme vám aj my v Toastmasters Košice. Máte možnosť zapracovať na svojich slabších stránkach. Toastmasters vám otvorí nové možnosti a po roku sa na svet budete pozerať zase trochu inak. Minimálne budete o skúsenosť bohatší.
Svet potrebuje dobrých lídrov ako soľ. Bola by škoda, keby ostali umlčaní len preto, že sa báli. Nájdite odvahu. Radi vám podáme pomocnú ruku.
Sparťanská výzva
Aktualizácia: 26.12.2022
Od napísania pôvodného článku ubehli takmer dva roky. Stále usilovne pracujem na svojich cieľoch. Len nedávno som však objavil komunitu podobných ľudí a už na to nie som úplne sám. V tejto komunite dlhodobo prebieha takzvaná Sparťanská výzva.
Keď to myslíte so zmenami vo vašom živote vážne, máte šancu ísť na „hard mód.“ Počas šiestich mesiacov sa budete venovať len osobnostnému rastu. Čaká vás pravidelné cvičenie, písanie denníka, práca na svojich cieľoch, takisto úprava jedálnička a na konci výsledky.
Pokiaľ vás výzva zaujala, dám vám sem odkaz na pôvodné video. Stretávame sa na Discorde a založil som aj slovenskú komunitu na Elemente. Rád tam uvidím nové tváre!
